Lam3r_co.'s blag

Yes, it’s out :) Just like my LaTeX project instructions for “methods of computer engineering”.
Upcoming weeks will be tough as I’ll try to fit the book in my schedule.
And again – “Parents of young organic lifeforms are warned that towels can be harmful if swallowed in large quantities.”

Pat pat pat :)

There is a brand new post, just as I promised. Let’s hope I will finish it before midnight so it counts as “today in the evening”.

Firstly about how my life has changed. I have to say that I have much more work to do than I had before, but this was expected. The sad thing is, I see my female only at weekends and it’s not sufficient, really. Last week has been though, I have been working on a project in HTML and Word. It can seem trivial, but I really didn’t know HTML before. Even the basics. Next week, or two, I’m working on a LaTeX project that I’m “really looking for”. At least I got max points for this one, it makes 20% of all points collectable in semester, pretty good :) . I wish I could say this also about my test from C. I screwed it, really really screwed it. I’m ashamed of the code I wrote, all I can expect is getting 4 out of 6 points max. :bangs head on desk: In two week horizon there are two tests I can expect – Algebra and discrete math + Math analysis. It’s around 100 pages of examples to do. Let’s hope I will pass, most people get fired because of math.

Secondly – life in a boarding house. Not much to say right now, because it mostly consists of programming in the evenings, but today was a chili day! We bought (me and friend of mine) all the ingredients (7.8€ woo) and then decided to cook it together somehow. We didn’t expect anything great, you know… two men cooking. But it was a delicious chili con carne for five starving students! What a success :) Recipe can be found here Plus we added dark beer, extra.

It’s 0:34 now and my mind is flushed. I should get some sleep. Last thing to say – looking forward to friday.

Photos!

Tibor with his mighty spoon

Final product. Yes, there is a chocolate in there

Looks good, doesn't it

Dalsi diel “cestopisu” :)

Ludia! Ani by ste neverili, kolko je tu cinanov.
Prvy kontakt s Cinou sme mali v Kunmingu. Prileteli sme z Hanoia
medzinarodnou linkou o 13.10 (hodinky zase o hodinu do predu uz je to 6)a
pokracovali vnutrostatnou cinskou linkou o 23.10, takze sme mali kopu casu.
Stastie nam prialo, letisko v Kunmingu je obostavane mestom. Chceli sme sa
trochu prejst a najest. Cina vyzerala uplne inak ako sme boli zvyknuti
doteraz.
Vsetko organizovane, vsade cisto, pekne, moderne budovy – firmy, hotely.
Nasli
sme nieco co pripominalo tuk-tuk ale na baterie a pedaly. Ked sme sa chceli
odviezt do centra, ze sa to neda lebo je to daleko. Tak sme isli peso.
Stvorprudova cesta + po stranach prudy pre bicykle a motorky, mimourovnova
krizovatka… V odbocke sme zbadali market, tak sme tam isli. Tam sa nam
ukazal
typicky azijsky obraz so vsetkymi odtienmi a vonami, ale trosku iny -
cinsky.
Na trhu sme si dali obed v typickej cinskej stravovni. Navarenych vela
jedal a kazdy si vyberie na co ma chut. Dali sme si kazdy 5 druhov, z
kazdeho za
naberacku na jeden tanier a ryzu zvlast, vsetko vynikajuce, nie palive a
platili
sme v prepocte asi 28.- Sk za vsetko a boli sme poriadne najedeni.
Uz v penazenke na bankovkach nemame Ho Chi Minha ale Mao Ce Tunga, peniaze
sa daju menit asi len v jednej banke, ine zmenarne sme nevideli. Anglicky
nevie
nikto, dorozumievat sa da len rukami, nohami.

Motto: Zazitok ma byt silny, nemusi byt nutne kladny ale musi byt silny
Pavol Barabas (volne)

Pri odlete sme cakali v hale. Navalilo sa tam plno miestnych, robili
velikansky krik a neporiadok. Oproti sedel par, on si vyberal z nosa susne
a
cvrnkal ich okolo seba, ona jedla tekvicove jadierka a supky pluvala rovno
na
podlahu. Magde sa dvihal zaludok tak sme si presadli ale tam to bolo
podobne.
Prisla skupina ludi rozneho veku tak 12-ti, utekali s velkym krikom k
vychodu na
lietadla, za chvilu sa s takym istym krikom vracali, lebo lietadlo tam este
nebolo. Hlasenie rozhlasu aj angl. bolo tiche a v kriku uplne zanikalo,
bola tam
zamestnankyna letiska, ktora uvadzala do lietadiel a ta vykrikovala do
megafonu
ale len cinsky. Ked volakto chybal do lietadla, tak najprv vykrikovala, a
potom
ho hladala tak, ze behala medzi sedadlami v odletovej hale a pozerala
kazdemu
boarding listok, ci nema nastupit, jedneho raz dovliekla z inej odletovej
haly.
Ziadne ine informacie tabule, obrazovky neboli, ale napodiv sme sa ocitli v
spravnom lietadle.
Taxi, vyse 50 km, do hotela sme dosli o pol tretej v noci a my sme toho uz
mali dost a chceli sme si lahnut. Prva veta, ked sme vosli bola, ze nemaju
volnu izbu. Zle pochopili, neskory prichod (lietadlo 1.20 + 1 az 2 hod
taxi), pisal som im to mailom 3x. Tak som im ukazoval vsetky maily a
bookovaci list a ich potvrdenie o rezervacii aj moje upozornenie na neskory
prichod. Internetova cena dvojpostelovej izby bola 198 Y – juanov (x 3.50 =
Sk) cena v recepcii bola 398 Y. Tam som skladal skusku z anglictiny…
Vysledok: ubytovali nas tak ako sme chceli 2 noci ale v bussines suite
(spalna + obyvacka + prislusenstvo) za 2 x 198 Y, cena v recepcii za 1 noc
bola 688 Y.
Na druhy den zoznamenie sa s mestom a muzeum hlinenej – terrakotovej
armady, je to uplne fantasticka zalezitost, ale treba k tomu foto a vacsi
priestor. Ked sme sa vratili do hotela, tak bol pod dverami papier: Betty,
hlavna oficierka pre starostlivost o zakaznikov sa nam ospravedlnovala, za
neprijemnosti, ktore nam sposobila chyba personalu z dovodu slabej znalosti
anglictiny, ak by sme nieco potrebovali rada to pre nas urobi aj po
pracovnej dobe (telefon, mobil), my sme jej uz prepacili.
Na druhy den vytrvalo prsalo, trosku sme sa popozerali – Pagoda Velkej
Divokej Husi, hradby, mestska veza…, taxi letisko. Kvoli zlemu pocasiu
3/4 letov meskalo, nas vyse 2 hod. Cakali sme pri gejte, stale bolo WuHan -
waiting, tentokrat bolo dobre pocut aj rozhlas, o nasom lete nic. Bola tam
malo ludi ale aj dvojica belochov. Po nejakom case on prisiel odniekial a
pyta sa ma kam ideme, oni tiez a ze sa bol spytat a ze nas let je z ineho
gejtu a vacsina ludi je uz v lietadle. Na info obrazovke islo dookola
neurcene meskanie, na tabuli pred vychodom cakajte, rozhlas stale hlasil,
ale nas let nespomenul, do lietadla sme sa dostali vlastne cirou nahodou -
velke stastie.
WuHan – taxi, pred nas Pathfinder Young Hostel sme prisli po polnoci:
zatvorena trojmetrova zelezna brana, taxikar nam zavolal, ze druha strana
vonkajsie schody na cca tretie poschodie, hore neon so spravnym nazvom,
doviedol nas tam a odisiel. Hore zatvorene zamrezovane, videl som oknom
niekoho pri pocitaci tak som hadzal do okna hrudky hliny z kvetinaca,
obzrel sa a nic. Z druhej strany budovy bolo schodiste, tak sme isli hore,
najprv tma potom sme nasli svetlo ale vsetky vchody zatvorene a aj mreze.
Prisli sme na poschodie, kde bol man pri pocitaci a tam boli zatahovacie
mreze ale bez dveri. Tam som tam bliakal z celej sily az prisli dvaja a
zobudili tretieho, ze vie angl. Povedal som mu kto sme a poziadal ho o
pomoc. Povedal, ze hostel je z druhej strany a ze nas tam zavedie – dosli
sme opat k prvym 3m mreziam. Ja som nimy zacal lomcovat a kricat, po asi
tretej serii sa zasvietilo a vysiel ospaly Cinan v tielku a trenirkach.
Hostel je v areali umeleckej skoly, za roh este za jeden a zase zamknuta
zelezna brana. Na bocnom stlpiku tabula bell ale zvoncek bol prec a droty
tiez. Ta ista procedura ako predtym – lomcovanie a vrieskanie. Vysiel
chalan, angl. vedel len moment ale zobudil recepcnu – mladu babu. Ked
otvorila oci povedala: Peter Golan? a potom ze vcera ma telefonicky hladal
friend a dala mi cislo. Predosle sa odohravalo v teplote okolo 30 C a
vlhkosti cez 85%. Studene pivo a spat, boli 2.00.
Je rano, sme po ranajkach, telefonoval som uz aj s friendom, je z agentury,
s ktorou chceme podniknut plavbu po Jang Ce Tiang.
Cestovanie po Azii, zvlast v Cine nie je malickost…
Urcite toho uz mate dost, a ja tiez. Tak mozno niekedy inokedy.

V piatok/sobotu som bol na plese :) Bolo vyborne, Mata mala krasne saty, a tak. Zajtra alebo v utorok dam fotky, teraz sa mi nechce :/

Cast druha, nech sa paci :)

Vietnamska cast nasho putovania sa pomaly konci.
Vodne babkove divadlo je klasika, hra sa tu vraj uz vyse 900 rokov a je
zaujimave, babky plavaju na a vo vode, hra sa vo vietnamcine. Velka cast
zivota vo Vietname suvisi s vodou a toto vlasne zobrazuje skutocnost. Bola
tam aj stara vietnamska hudba (5 muzikantov) a dve spevacky, ktore aj
hovorili za babky a este aj muzske hlasy. Bolo tam vela kratkych casti
vacsinou stare povesti. Po predstaveni sa klanali aj vodici babok – po pas
vo vode. Hraju tam 4 – 5 predstaveni denne a stale je vypredane, vacsinou
cudzinci, listky treba kupit v predstihu.
Teraz som kychol a mladik, co sedi na pocitaci vedla mna povedal “na
zdravie” – Slovinec, prehodili sme par viet…
Halong Bay je zatoka v mori plna malych ostrovov (1500-3000 z toho vyse 900
ma meno) bizardnych tvarov, hlavne ako vysoka, strma, skalna homola
porastena tropickou vegetaciou. Je to 170 km z Hanoia. My sme boli na
dvojdnovom vylete, prvy den rano prevoz minibusom do pristavu, nalodenie,
odplavanie, obed,
obhliadky, navsteva jaskyne, kajakovanie, kupanie (teplucka voda), skakanie
zo strechy lode do vody (ja nie), vecera, posedenie pod hviezdami, noclah v
malej kajute, ranajky, obhliadky, pristatie, obed, prevoz do Hanoia.
Lode su drevene, pripominaju junky, su jednoduchsie aj luxusnejsie, nasa
bola pre max 16 cestujucich – 8 kajut kazda s vlastnym prislusenstvom a
samoztrejme spolocenska miestnost – jedalen. Podobnych lodi plava po Halong
Bay mnoho desiatok, zatoka je zapisana v zozmane UNESCO ako chraneny
prirodny utvar, ale uz teraz je to tam poriadne preplnene. Boli sme tam
medzinarodna spolocnost: Anglicania, Iri, Svedky, Nemec, Francuzi,
Holandania, a traja z Noveho Zelandu, vacsinou to boli dvojice, ale aj
dvaja chalani a dve baby. Nemec bol sam a jedna Novozelandanka navyse tak
boli spolu v kajute, mohli si zabookovat aj kazdy zvlast, ale vtedy sa
plati cela kajuta. Nemca by som tipoval medzi 25-30, ostatni boli urcite
pod 25, no a este my, ale o nasom veku skoda pisat…
V zatoke su aj realne fungujuce plavajuce dedinky s obyvatelmi, detmi,
psami. Domce su na pontonoch, kazdy zvlast zakotveny s malou terasou z
bambusu alebo z dreva. Obchod je lodka na nej vsetok mozny tovar a
predavacka, ktora vesluje od domu k domu. Susedia sa navstevuju na clnoch
pletenych z rohozi.
V cene zajazdu bola aj strava. Rozsadili nas k stolom, my sme sedeli s
holandanmi a nemcom. Pred kazdym jedlom a aj po nejakej aktivite nam
ponukli vychladene mokre uteraciky – v tamojsej horucave velmi prijemne.
Ranajky boli ako v hoteli ale obedy a vecere boli 6 – 10 chodov,
servirovane na misach a kazdy si nakladal, bolo toho tolko, ze sme to
nijako nemohli zjest. Priklad menu: polievka, pecena ryba, maso so
zeleninou, dusena zelenina, male chobotnicky so zeleninou, salat, kusky
masa opekane v mede, opekane arasidy, ochutene cestoviny, hranolky, ryza.
Tak vyzera azijska hostina, kolko je hosti pri stole, najmenej tolko ma byt
chodov. Treba povedat, ze vietnamska kuchyna je jemna a vsetkym velmi
chutila.
A este jedna zaujimavost: pribor boli len palicky. Nikto nebol prekvapeny,
vsetci sa tvarili, ze to vedia, tak aj my. Ale nahanali sme vsetci jedlo
palickami po tanieri, po stole aj po celej Halong Bay (nastastie nam menili
obrusy po kazdom jedle). Nakoniec sa ukazalo, ze to nie je az take tazke,
zvladli sme to a vecer som uz jedol aj opecene buraky palickami, za co som
ziskal obdiv (skuste si to).
Je tu spusta turistov, pochopitelne vacsinou mladi ludia, keby som mal o 30
rokov a 30 kg menej ako nasi spoluvyletnici…
Zajtra odlietame do Ciny a tam vraj nikto nevie anglicky a nevie precitat v
latinke ani pismeno, no uvidime, hadam nazad trafime.
Tim, co docitali az sem dakujem za trpezlivost.

Otcov kolega len nedavno precestoval polku azie ako backpacker. Je to uctyhodny vykon na cloveka jeho veku (a vahy). Posielal pravidelne maily a jeho cesty vysli aj v par casopisoch. Je to pekne citanie, cize sem hodim tych par mailov co otcovi doslo.

Tak som zase na maily, foto teraz neposielam, lebo by mi to zabralo vela
casu a este na inmaily mam malu schranku.
Posledny den v Saigone sme sa isli dopoludnia prejst a posielal som Vam ten
mail. Vo vsetkych hoteloch mame internet zadarmo, ale rozny (tu je ADSL).
Ked sme Vam poslali mail, pozreli sme nejake hotely v Hanoii a jeden v
starom meste – centre sa nam pacil, okrem ineho pick up z letiska zadarmo,
tak sme poslali mail (na online bookovanie bolo neskoro).
V Saigone je letisko blizko, tak 30 min. Zvazneli sme, prvy let
vnutrostatnou Azijskou linkou, Vietnam Airlines, letisko velke, pekne,
fungujuce (vnutrostatny terminal, medzinarodny ja este vacsi). Lietadlo
velikanske, najnovsi model Airbus A330-200, kazdy vlastna obrazovka v
sedadle pred, vsetko O. K. V Hanoii na letisku nas cakal prijemny mladik s
cedulou s menom a odviezol nas do toho hotela, v Hanoii je letisko
daleko 36 km. V hoteli sranda zo 12 mladych Vietnamcov a Vietnamiek nas
zacalo ubytovavat, pasy odpisali na zdrap papiera, kava, dzus, caj ako
obvykle a ze izba bude za hodinu. Tak sme isli von, Hanoi na nas posobil
chaoticky, menej organizovane ako Saigon, uzasna splet malych uliciek, same
obchodiky, tu sa nemozeme orientovat, lutoval som, ze sme doma zabudli GPS.
Izba taka… ale inu nemali.
Rano nas prestahovali do super izby a zacali sme okukavat okolie. Dalsi den
sme uz mali program: Ho Chi Minh mausoleum (balzamovany, pekny),
prezidentsky palac (zvonka). Strycko Ho, vela studoval, 20-rocny odisiel z
Vietnamu a presiel cely svet, chcel nezavisly Vietnam, co sa mu nakoniec po
komplikaciach aj podarilo, vratil sa vyhnal Francuzov – partizansky, ale
konca vojny s Amikmi sa nedozil. Uz ako prezident byval v jednoduchom domci
3 miestnosti, ale dal si v zahrade prezidentskeho palaca postavit dreveny
dom na koloch, v ktorm zil do smrti. Mal dve auta: Peugeot 404 a rusku M20
Pobiedu (to pre tych co si viac pamataju). Este sme pozreli Pagodu na
jednom stlpe uprosted jazierka s leknami, original bol postaveny okolo roku
1000, teraz je tam (par storoci) uz len miniatura.
Presli sme na rezim rano ist niekam, potom siesta a podvecer zase von. Je
tu hrozne horuco a vlhko. dnes rano sme isli k jazeru o cca 6.15, bolo tam
uz dost ludi, ktori cvicili. Tai Chi, a co ja viem co este. Mladi, stari,
zeny, muzi, niektori na hudbu, ini len tak. Nikde sme nic podobne nevideli,
skoncilo to okolo 7.30 a zacala sa dopravna spicka… Este sme pozreli
operu (dom) a katedralu sv. Jozefa. Potom sme sa len tak prechadzali
ulickami stareho mesta Hanoi, posedavali po kaviarnach, je to v pohode,
zorientovali sme sa bez problemov. V Hanoii ako doma.
Sme turisti s ruksakmi (backpackers). Na letisku v Saigone, sme ako vzdy,
jeden ruksak podali a druhy si vzali na palubu. Ten vacsi vazil 8.9 kg a
ten mensi 5.8kg, chodi sa nam dobre, co nemame to nepotrebujeme alebo si
kupime. Zabudli sme noz, potrebujeme ho na ovocie, kupili sme este v Phnom
Penh za (prepocitane) 6.50 Sk. Nie sme pravi Slovaci, nic nenakupujeme ani
suveniry ani tricka za 30 – 50 Sk, aj ked tu vsetko dostat za neuveritelne
ceny…
Strava – ranajky v hoteloch (v cene) vo Vietname kava/caj (horuca/ladova),
dzus, bageta, maslo, dzem, banany, melon. Dnes sme sa ponahlali, tak sme si
dali typicke Hanoiske ranajky v cafe – Pho Bo, co je vietnamska vonava
hovadzia polievka s ryzovymi noodlami (rezancami), podava sa s stvrtkami
limetky a nakrajanymi chilly paprickami a opecenu bagetu s maslom a
cesnakom, samozrejme k tomu vynikajuca vietnamska kava.
Siesta konci ideme do svetovej atrakcie Hanoia – Vodne babkove divadlo.
Neviem ci sa Vam to paci, ale nam tu velmi.

Celkom fajn citanie, nie? :)